Neviem zaujať postoj: "Prijímam ťa, ale zmeň svoju sexuálnu orientáciu (alebo zaviaž sa k celibátu …)". Je to pre mňa postoj, ktorým zaraďujem blížneho do akejsi inej (nižšej) kategórie človeka. V prípade, kedy beriem homosexualitu ako nemennú (vrodenú) danosť človeka mu bránim žiť plnohodnotný život. Je to pre mňa neúprimné. Prijímam blížneho, lebo to žiada Ježiš, ale v srdci ho zavrhujem. Prijímam ho pre Ježišovu požiadavku (aby som ju ja naplnil - uspokojil som určitú povinnosť zákona), alebo preto, že som prijal evanjelium? Je to podľa mňa veľmi náročné a nielen v otázke homosexuality. Ak Biblia (zákon) hovorí o homosexualite ako o ohavnosti pred Hospodinom, a on s tým nemôže nič urobiť, prežíva podľa mňa pocit zatratenia.
Ďakujem za podnety, aj keď sme podľa mňa ušli trocha od témy. Ale budem rád pokračovať.